Viete, čo spája citrusové plody a kŕčové žily? Na prvý pohľad sa môže zdať, že vôbec nič. Opak je však pravdou. Už niekoľko desaťročí získavame z citrusov skupinu látok zvaných bioflavonoidy, medzi ktoré sa radí aj hesperidín. Práve hesperidín je dôležitou látkou v konzervatívnej liečbe kŕčových žíl.

Bioflavonoidy sú už dlhú dobu známe pre svoje antioxidačné vlastnosti. Vďaka tomu si držia pevnú pozíciu na poli prírodných liečív. Hesperidín sa užíva samotný alebo v kombinácii s jeho blízkym príbuzným diosmínom, a to predovšetkým pre svoje priaznivé účinky na zdravie krvných a lymfatických ciev.

Liečivá a doplnky obsahujúce hesperidín nachádzajú svoje uplatnenie v terapii hlbokej žilovej nedostatočnosti, vredov predkolenia, kŕčových žíl, hemoroidov, lymfedému, ale aj pri zmiernení príznakov alergií, menopauzy a predmenštruačného syndrómu.

Zamerané na "krčáky"

Výskumy preukázali, že doplnky obsahujúce hesperidín výrazne zlepšujú zdravotný stav mnohých chorých. Mechanizmus účinku pravdepodobne spočíva v jeho antioxidačných vlastnostiach, ktoré zabraňujú priľnutiu zápalových buniek k stenám ciev.

Zmiernením zápalu dochádza k zlepšeniu pevnosti a odolnosti cievnej steny a tým sa zlepšuje odtok krvi aj miazgy z postihnutej oblasti.

Hesperidín je prírodný liek, a preto má malé množstvo nežiaducich účinkov pri krátkodobom i dlhodobom užívaní. Medzi tie "najzávažnejšie" patrí nevoľnosť, bolesti brucha, hnačka a bolesti hlavy.

 

Po dohode s lekárom môžete väčšinu prípravkov obsahujúcich hesperidín používať aj v tehotenstve a pri dojčení.

 

Okrem liečby kŕčových žíl sa v súčasnosti hojne používa aj v terapii vredov predkolenia a hemoroidov.

...............................................................

Domovom pagaštanu konského (Aesculus hippocastanum L.) je Balkán a Malá Ázia, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy a Británie. To, že sa plody pagaštanu podobajú na jedlé gaštany, si všimol aj botanik Karl Linné, ktorý dal stromu latinský názov odvodený od slova „esca“, čo v preklade znamená „jedlo“. Druhovým menom pagaštanu je „hippos“, teda „kôň“. „Toto meno dostal rastlinný druh z dvoch dôvodov. Po prvé, rozomletými plodmi boli kŕmené kone, na ktoré mali gaštany povzbudzujúci účinok (zvyšovali ich dýchavičnosť). Navyše, po konzumácii plodov sa ich srsť dokonale leskla. Po druhé, jazvy na vetvičkách po opadaných listoch majú tvar podkovy, vrátane otvorov na klince.

Prvé správy o strome tohto rastlinného druhu, liečebných účinkoch, a zároveň jeho vyobrazenie priniesol až Matthioliho herbár z roku 1565, ktorý pokladáme za jednu z najvýznamnejších botanických kníh 16. storočia. Jeho autorom bol taliansky lekár a botanik Pietro Andrea Mattioli, ktorému priniesli moreplavci konárik pagaštanu so zrelými plodmi z Carihradu (súčasného Istanbulu).

Od stredoveku sa pagaštany pestovali len v Turecku, odkiaľ v roku 1588 získal semená Charles de l‘Ecluse, profesor botaniky na univerzite vo Viedni, ktorý z nich v botanickej záhrade vypestoval prvé stromy pagaštanu konského v strednej Európe. „Podľa poznatkov a skúseností z ľudového liečiteľstva uviedol v rokoch 1896 až 1909 drogu (Semen hippogastani) do terapie francúzsky lekár Artault de Vevey.

Vysoký obsah látok s liečivým účinkom:

Semená – gaštany – sa zbierajú, až keď sú dokonale zrelé, po vypadnutí z obalov. V minulosti boli plody vyvážané farmaceutickým firmám do západnej Európy, ktoré extrakty a čisté prírodné substancie z ich semien používali na výrobu liečivých produktov. Dodnes sa ich ročná spotreba pohybuje v rozmedzí od 40 až po 50 ton.

Z obsahových látok sú najvýznamnejšie saponíny, v ich zmesi je escín (8 až 28 percent obsahu). Je v nich aj značné množstvo škrobu (50-60 percent) a flavónové glykozidy (0,15 percenta). Z ďalších látok sú v semenách zastúpené purínové deriváty, adenín, adenozín, kyselina močová a mastný olej (7-8 percent), najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie majú v súčasnosti semená, resp. ich výťažky (extrakty) alebo niektoré izolované čisté zložky, najmä escín, ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov.

Široké uplatnenie nielen v medicíne:

Výťažky z gaštanov pomáhajú pri periférnych poruchách krvného obehu, kŕčových a lymfatických žilách, hemoroidoch, obehových poruchách, majú protizápalový efekt, pôsobia spazmolyticky (uvoľňujú kŕče) a majú vplyv na krvnú zrážanlivosť. Podávajú sa vnútorne i zvonka. „Pocit ťažkých a opuchnutých nôh je predzvesťou vzniku kŕčových žíl. Časté bolesti, opuchy a kŕče bývajú spôsobené nesprávnou cirkuláciou krvi v cievach, ktoré následne slabnú a praskajú. Gély s obsahom extraktu pagaštanu konského, mäty piepornej a mentolu sú určené ako podporné prípravky práve na opísané stavy. Pre obsah kumarínov (napríklad eskulínu) sú tiež zložkou opaľovacích krémov a mastí, pretože absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov.

Escín sa vo svojej čistej izolovanej podobe užíva vnútorne alebo navonok ako masť. Podporuje totiž odolnosť žilových stien a ich priechodnosť. „Účinkom escínového komplexu dochádza k normalizácii patologicky zvýšenej permeability (priepustnosti) žilových stien, k zamedzeniu tvorby opuchov a ku zlepšeniu stavu celého žilného aparátu. 

Dôležitou drogou je aj gaštanová kôra (Cortex hippocastani). Zbiera sa z troj až päťročných konárov. Obsahuje tanín, glykozid eskulín, fraxín a iné. Kôra sa používa proti horúčke a je azda rovnocenná s chinínom.

Pagaštan konský má protizápalový účinok, tlmí a odstraňuje opuchy, najmä lymfatické, a priaznivo ovplyvňuje pružnosť a pevnosť cievnych stien. Gaštan využívame pri liečbe hemoroidov, vredov predkolenia, kŕčových žíl, pri zápale žíl, pri výskyte trombózy.

Pomoc na oslabené žily

Vhodný je na liečbu varikózy, lebo posilňuje oslabené žily, ďalej zabraňuje vzniku trombózy a znižuje krehkosť vlásočníc. Tlmí tiež opuchy a posilňuje žily. Dobrý je aj na ekzémy.

Proti hnačne 

Postrúhané sušené semeno sa podáva pri silnej hnačke, pol čajovej lyžičky v silnej liehovine. Požitie semien zvyčajne nespôsobuje závažné problémy. Pri užívaní a nevhodnej kombinácii s liekmi, sa môžu objaviť nauzea, dávenie, alergické reakcie, teplota, poškodenie obličiek. Vyvoláva interakciu s liekmi ovplyvňujúcimi zrážanlivosť krvi.

Troxerutín:

Troxerutín je derivát rutínu (vitamín P), extrahovaný zo stromu Sofora japonská a patrí spolu s rutínom medzi bioflavonoidy. Je odolný voči žalúdočným a črevným šťavám, ktoré by mohli znehodnotiť jeho účinok. Vzhľadom na jeho antioxidačné účinky ho možno nazvať lapačom voľných radikálov. Cirkuluje totiž v krvi, vyhľadáva toxické voľné radikály a otravné kovy, ktoré inaktivuje.

Zvyšuje pevnosť cievnych stien tým, že podporuje produkciu kolagénu a elastínu. Obmedzuje krvácavosť periférnych kapilár (malé cievy na povrchu kože alebo orgánov) a tým predchádza vzniku modrín a podliatin. Dilatuje (uvoľňuje) krvné kapiláry a zabraňuje vzniku kŕčov vo svaloch. Znižuje priepustnosť stien kapilár, zmenšuje možnosť tvorby opuchov (keď sú cievy priepustné, dostáva sa do tkanív tekutina, ktorá spôsobuje opuch). Má silné antioxidačné vlastnosti. 

Chráni vitamín C pred oxidáciou a ten zase vitamín E. Vytvára sa kolobeh ochrany. Má významné účinky pri prevencii a zmierňovaní kŕčových žíl, lepšie prekrvuje srdce, pokožku a končatiny (zabraňuje vzniku Raynaudovho syndrómu). Zabraňuje krvácaniu z ďasien a nosa. Hrá významnú úlohu v prevencii mozgových a srdcových príhod (zabraňuje upchatiu ciev). 

Znižuje hladinu LDL (zlého) cholesterolu a zabraňuje jeho oxidácii. Zabraňuje ukladaniu tukových častíc na steny kapilár a následne ich stenčenie (ateroskleróza). Má protizápalové účinky, pozitívne vplýva na hojenie rán. Má tendenciu potlačiť rakovinové a predrakovinové sta­vy.

Vitamín C:

Vitamín C, tiež známy ako kyselina askorbová, je vo vode rozpustný vitamín, ktorý poskytuje množstvo zdravotných výhod. Naše telo si ho nedokáže samo vyprodukovať, takže musí byť prijímaný prostredníctvom stravy každý deň.

Väčšina ľudí pozná vitamín C ako posilňovač imunitného systému, no v skutočnosti sa zúčastňuje aj na mnohých ďalších procesoch v tele. Pomáha pri produkcii kolagénu pre udržanie zdravia spojivových tkanív a pri hojení rán. Taktiež zvyšuje absorpciu železa z rastlinných zdrojov, čo je veľmi dôležité u vegánov a vegetariánov.

Jeden prebiehajúci výskum zisťuje jeho úlohu v boji proti starnutiu a pri prevencii chorôb. Okrem toho sa podieľa na metabolizme bielkovín, vďaka čomu nachádza širšie uplatnenie u športovcov.