Pamätáte si pocit, keď ste si ako dieťa priložili k ušiam veľkú morskú mušľu, a napriek tomu, že ste boli od hladiny mora vzdialení tisíce kilometrov, šumelo vám rovno pri uchu?

More v hlave často zažívajú pacienti s tinitom, no zďaleka nejde o ten príjemný, nostalgický zvukový zážitok z detstva. 

Naopak, zvuky v hlave pre nich neraz predstavujú nočné mory, ktoré im často komplikujú nielen spánok, ale aj kvalitu každodenného života.

Hučanie alebo vnímanie iných zvukov, je prevažne problémom starších ľudí, ale vyskytuje sa aj u mladších ročníkov. Objavuje sa dvakrát častejšie u ľudí s poruchou sluchu, neobchádza však ani dobre počujúcich ľudí. A naopak, mnohí ľudia s poruchou sluchu, nikdy tinitus nezažili.

Vnímaný zvuk môže mať rôznu kvalitu: šumenie, hučanie, pískanie, bzučanie, dokonca aj podobu hudobných tónov. Dôležité je, rozlišovať subjektívny tinitus, keď zvuk počuje len pacient (ako subjektívny vnem), a objektívny tinitus, pri ktorom ide o reálny zvuk, vznikajúci (napríklad) prúdením krvi v cievach.

Podľa viacerých štúdií, tinitus sa častejšie vyskytuje v ľavom uchu. Môžeme ho však počuť aj v pravom uchu, alebo v obidvoch ušiach.

Tinitus nie je choroba, ale príznak...

Vo väčšom percente prípadov, sa u pacientov vyskytuje subjektívny tinitus, ktorý má pôvod v sluchovom analyzátore, alebo v centrálnom nervovom systéme.

„Nevieme presne, kde vzniká, a preto nepoznáme ani presnú príčinu jeho vzniku. Rôzne spúšťacie mechanizmy, určité ochorenia ucha, alebo centrálneho nervového systému, sú však s výskytom tinnitu spojené, a z toho môžeme nepriamo predpokladať, čo ovplyvňuje vznik a priebeh tinitu,“ spresňuje MUDr. Šuchová, z Foniatrického oddelenia z nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave.

Pri ochoreniach ucha, sa najčastejšie objavuje pri tzv. otoskleróze, potom pri ochoreniach centrálneho nervového systému (CNS), pri systémových ochoreniach, napr. sclerosis multiplex, alebo pri neliečenej borelióze.

„Ak má tinitus pôvod v sluchovom analyzátore, zvuky, ktoré pacienti počujú, majú charakter kontinuálneho šumenia, pískania, hučania či bzučania. Ak má pôvod v CNS, počujú hudbu a iné zložité zvuky. Aj podľa kvality zvukov, môžeme usudzovať, o aký typ tinitu ide, či je subjektívny, alebo objektívny.“

Tinitus však nie je choroba, ale príznak – to znamená, že môže byť sprievodným javom určitých chorôb. 

Zo známych príčin sa vyskytuje pri:

•   chorobách vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha...
•   chorobách sluchového nervu, sluchovej dráhy...
•   poškodeniach centrálneho nervového systému...

Pri chorobách ucha, môže byť príčinou jeho vzniku nadmerné množstvo ušného mazu vo vonkajšom zvukovode, alebo ide o tieto zdravotné komplikácie:

•   zápalové a nádorové procesy v oblasti stredného ucha...
•   poruchy funkcie Eustachovej trubice...
•   otoskleróza...
•   percepčná porucha sluchu...
•   poruchy rovnovážneho ústrojenstva...
•   Meniérova choroba...
•   nádory sluchového nervu alebo mostno-mozočkového uhla...
•   ochorenia krčnej chrbtice...

Tinitus môžu vyvolať aj niektoré lieky!

Neznesiteľné ticho:

V dôsledku tinitu, môžu niektorí ľudia trpieť úzkosťou, depresiami, poruchami spánku, či bolesťami hlavy.

„Tinitus znášajú horšie ľudia v stresovej situácii a ľudia s inými zdravotnými ťažkosťami. Spravidla najintenzívnejšie ho vnímajú vtedy, keď je ticho. Veľa však záleží od veku, zdravia či charakteru osobnosti. Veľký vplyv na prežívanie má aj kultúra a obdobie, v ktorom žijeme. Napríklad, v hinduistickej viere sa ľudia tešia, keď majú tinitus, lebo veria, že sa s nimi rozprávajú bohovia,“ vysvetľuje MUDr. Šuchová.

Osobnostné nastavenie je podľa odborníčky veľmi dôležité aj pri liečbe.

„Stretla som sa s ľuďmi so silným tinitom, ktorým vôbec neprekážal a pokladali ho za súčasť svojho ja; naopak, sú ľudia, ktorých aj úplne tichulinký tinitus vyvádza z miery a rozčuľuje. Záleží od jednotlivca, nakoľko ho to obťažuje, a podľa toho aj rozdeľujeme tinitus na kompenzovaný a dekompenzovaný. Dekompenzovaný tinitus sa spája s úzkostnými stavmi, poruchami spánku, neschopnosťou sústrediť sa napr. na prácu, a inými psychickými ťažkosťami – vtedy sa tinitus stáva centrom života človeka.“

Pri tinite sa treba vyhýbať nadmernému hluku, ale aj úplnému tichu. Zvukové podnety zvonku dokážu potlačiť intenzitu vnímania zvukov v hlave.

„U človeka s tinitom, ktorý sa vyhýba zvukom, môže vzniknúť ďalší príznak, tzv. hyperakúza, precitlivenosť na silné zvuky. Čím viac je človek v tichu, tým viac sú preňho zvuky okolitého sveta nepríjemné, a jeho stav sa zhoršuje.“

Aj bez poznania príčiny, sa dá pomôcť. Hoci sa vo väčšine prípadov bezprostredná príčina tinitu nezistí, dôležité je, vyhľadať odbornú pomoc v ORL ambulancii, aby sa vylúčili vyššie spomínané choroby, ktoré sa dajú úspešne liečiť.

„Vo väčšine prípadov, ľudia s tinitom navštívia ušného lekára aj neurológa, ale rozsah vyšetrení určuje povaha ťažkostí a fakty z anamnézy. Ak sa pri objektívnom tinite zistí príčina, ktorá sa dá operačne či inak odstrániť, tinitus spravidla prestane. Pri subjektívnom tinite, tzv. kauzálna (príčinná) liečba neexistuje.“

V takýchto prípadoch sa používa tzv. adjuvantná, pomocná liečba, ktorá zmierňuje príznaky ťažkostí. 

Do jej spektra patria:

•   lieky a vitamíny na rozšírenie ciev, ktoré spôsobujú väčšie prekrvenie ciev, mozgu a oblasti ucha...
•   vazodilatačná liečba, ktorú pacienti dostávajú vo forme infúzií a liekov...
•   lieky špecificky pôsobiace v oblasti vnútorného ucha a rovnovážneho aparátu...

Pokiaľ ide o chorobné zmeny v oblasti chrbtice, dôležitá je aj rehabilitačná liečba. 

„Jej cieľom je dosiahnuť u pacienta taký stav, aby vlastné šumenie začal vnímať ako indiferentný (nedôležitý) zvukový signál, ktorý preňho nepredstavuje nebezpečenstvo či nepríjemnosť, a preto ho prestáva vnímať. Tak, ako zvuk novej chladničky, ktorá sa zapína a vypína, a vy ju po čase vôbec neregistrujete,“ ilustruje odborníčka.

MUDr. Šuchová upozorňuje, že netreba zabúdať aj na prevenciu. Pri práci v hlučnom prostredí, treba dôsledne používať ochranné prostriedky proti hluku. Okrem pracovníkov vo výrobných halách (s nadmerným hlukom), alebo pracujúcich so zbíjačkou, patria k ohrozeným ľuďom:

• hudobníci v rockových kapelách, či orchestroch vážnej hudby,
• technický personál na letiskách,
• vojaci, najmä delostrelci a tankisti (tiež poľovníci).

Čo sa v mladosti prejaví len ako krátkodobé ohlušenie po expozícii hluku, napríklad na diskotéke, môže sa po 40. roku veku prejaviť ako permanentný tinitus.

Ticho je pre človeka neprirodzené:

Pri výskume v Anglicku, zatvorili študentov do zvukotesnej komory. Po desiatich minútach pobytu v nej, až 70 % študentov udávalo, že počuli zvuky.

„Z tejto štúdie vyplýva, že úplné ticho je pre ľudský organizmus fylogeneticky neprirodzené,“ 

 

Podľa výsledkov prieskumov u nás trpí tinitom každý 50. človek, vo vyspelých európskych krajinách je toto ochorenie u populácie na hladine 2 percent...

 

Rozdelenie tinitusu na:

1. Objektívny tinitus – nepríjemné zvuky spôsobujú napríklad problémy s krčnou chrbticou a čeľustným kĺbom, ušná zátka, zúžená cieva, prípadne zápal zuba, anomálie nosnej prepážky. Pri pôvode tinitu v problémoch s krčnou chrbticou je nepríjemný zvuk skôr jednostranný.

2. Subjektívny tinitus – zvukové podnety sa pri ňom vo vonkajšom prostredí reálne nevyskytujú a jeho príčiny sú v mozgu. Tieto súvisia s psychickými príčinami ako sú stresy a prudké emočné udalosti, potlačované emócie, prenasledovanie a šikana, dlhodobý nedostatok spánku, chronická vyčerpanosť. Pri psychických príčinách sú nepríjemné zvuky zväčša obojstranné...

Ochorenie tinitus kedysi:

V minulosti, cca pred 50 – 100 rokmi, pracovali niektorí ľudia v hlučnom prostredí, iní mali prechodené rôzne zápalové ochorenia uší, sklerotické cievy, poškodené krčné chrbtice. Vyskytli sa i jedinci s viacerými rizikovýcmi faktormi súčasne. Tinitom trpeli najmä starí ľudia, ktorí ho mali najmä po degeneratívnych zmenách a prejavil sa až po mnohých rokoch ich ťažkého života.

Ochorenie tinitus dnes:

Dnes sa ochorenie rapídne rozšírilo na mladú generáciu s priemerným vekom 29 rokov. Prečo je tomu tak? Po definovaní stresu v lekárstve J. Selyem, že je to reakcia organizmu na nadmerné nešpecifické mimoriadne fyzické alebo psychické zaťaženie, bolo poukázané aj na jeho negatívne pôsobenie na zdravie ľudí. Účinky stresu, zaiste prítomného v každej dobe, sa dali v minulosti naprávať možnosťou trávenia času v prostredí nepresýtenom médiami. Taktiež bol neporovnateľne pomalší tok informácií, ktoré vďaka modernej technike, počítačom, internetu, mobilom zahltili túto dobu a sú jej neodmysliteľnou súčasťou.

Dôležité je, že riziko vzniku tinitusu stúpa, pokiaľ ide o komplex – viac faktorov, napríklad práca na počítači, časté telefonovanie a počúvanie hlasnej hudby z mobilu s použitím slúchadiel.

V niektorých krajinách Európy je trávenie času s médiami u školopovinných detí celkovo až 10 hodín denne (ČR).

 

Príčiny tinitu:

Ak je príčinou tinitu nejaké poškodenie nervovo-cievneho a sluchového systému, či už degeneračnými zmenami, ako sú poškodenia krčnej chrbtice, cievne patologické zmeny v okolí hlavy a krku, môžu vznikať aj z dôvodov prehnanej mnohohodinovej aktivity na počítači a s prehnaným používaním médií, zaťažujúcimi mozog a sluch, keďže tieto nepotenciujú zdravý relax, ale psychickú vyčerpanosť organizmu.

Prevencia pred tinitom:

Vcelku je obťažné zabrániť úrazom, úderom do hlavy, silným hlukom pri náhodných výbuchoch, či výstreloch. Vieme sa ale chrániť ochrannými štupľami do uší, čiastočne tlmiacimi hluk na diskotékach, koncertoch s hlučnou produkciou. Vieme obmedziť čas a hlasitosť hudby, ktorú radi počúvame pri cvičení. Keď telefonujeme cez slúchadla, priamo smerujúce zvuk do centra ucha, kde dochádza prirodzene k zvýšenému opotrebovávaniu buniek, nebudeme následne dlhý čas počúvať hudbu opäť nahlas a cez slúchadlá.

 

Prácu na počítači je vhodné po 1 hodine prerušiť aspoň na pár minút a pocvičiť krčnou chrbticou.