Vyhnete sa tak možnému vzniku degeneratívnych zmien na sietnici (degenerácia žltej škvrny – centra ostrého videnia) či sivému zákalu charakterizovanému zákalom očnej šošovky. Vážnym rizikovým faktorom v oboch prípadoch je oxidatívne poškodenie. Pamätáte sa na rady svojich mám, že máte jesť mrkvu, aby ste dobre videli? Hromadia sa vedecké dôkazy, že antioxidačné živiny nachádzajúce sa v mnohých rastlinných potravinách vrátane mrkvy, ale aj v ďalšom červenom a žltom ovocí a zelenine – v paradajke, paprike, brokolici, špenáte, v ďateline (alfa-alfa), vo vaječnom žĺtku a v rybích olejoch, sú účinné pri prevencii problémov so zrakom.

Výživa sietnice objasnená

Niekoľko výskumných štúdií Harvardskej univerzity potvrdilo, že antioxidanty, hlavne vitamíny A, C a E, spolu s karotenoidmi, luteínom a a izomérom luteínu zeaxantínom, ktoré sa nachádzajú v spomínaných potravinách, pomáhajú predchádzať zrakovým poruchám alebo oddialiť začiatok niektorých foriem slepoty vo vyššom veku.

Unikátny komplex

Vedci zistili, že luteín spolu so zeaxantínom sa po vstrebaní do krvi špecificky hromadia v sietnici (v žltej škvrne) a šošovke. Na základe toho vyslovili predpoklad, že oba komponenty sú špecifickými antioxidantmi pre oko. Spomaľujú vznik degeneratívnych zmien na sietnici aj vznik sivého zákalu na šošovke. Ďalšie sledovania poukázali na to, že denná dávka luteínu – 6 miligramov – znižuje výskyt poškodení oka o 43 %. Z ostatnej štúdie vyplynulo, že užívanie výživových doplnkov s luteínom (30 mg/deň) počas 140 dní zvyšuje hladinu luteínu 10-násobne. Zvyšuje takisto hustotu pigmentu žltej škvrny o 20 až 40 % a o 30 až 40 % redukuje prenášanie modrého svetla na fotoreceptory.

Rizikové faktory

Oční lekári upozorňujú, že vo vzťahu k spomínaným ochoreniam oka existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré negatívne pôsobia na prirodzený obranný mechanizmus oka:

• rodinná predispozícia na ochorenia očí...
• svetlé oči (bledomodré, svetlosivé)...
• dlhodobá vyššia expozícia rôznych druhov žiarenia...
• nízky príjem antioxidantov v potrave...
• fajčenie...
• alkohol...
• obezita...
• ochorenia srdcovo-cievneho systému...
• vysoký krvný tlak...
• ženské pohlavie...
• vek nad 50 rokov...

Pri prítomnosti hoci len 2 zo spomínaných rizikových faktorov výskumníci odporúčajú príjem najmenej 12 mg luteínu denne. V prípade, že potrebné množstvo mikroživín nedokážete pokryť stravou, vyvážte tento nedostatok jedinečným výživovým doplnkom na prírodnej báze – Luteínom.

Hraničná „päťdesiatka”

Máte už 46? Ešte nie je neskoro! Podľa odborníkov približne vo veku 46 rokov dochádza k radikálnym zmenám ostrého videnia. Práve s vekom sa množstvo karotenoidov v sietnici oka výrazne znižuje a nastávajú zmeny v štruktúre šošovky. A okolo päťdesiatky to vyúsťuje k problémom pri čítaní, potrebe korekcie zraku asi o 1, 5 dioptrie na rozoznanie písma, pričom ostré videnie do diaľky zostáva zachované. Tento proces sa dá čiastočne oddialiť, resp. ďalšie zhoršovanie zastaviť. Ako základ prevencie zoslabovania zraku v súvislosti s vekom lekári odporúčajú antioxidanty, najlepšie na prírodnej báze. Prírodné vitamíny sú pre organizmus výhodnejšie, dostupnejšie. Účinné látky z nich sa na rozdiel od syntetických vitamínov ľahšie vstrebávajú a nie sú náporom na tráviaci trakt. Tieto podmienky spĺňajú  naše... 

Jedinečné zloženie antioxidantu Beta-karotén, ale aj Vitamíny E a A-D, Lutigold-Luteín, Zeaxantín..., chránia organizmus pred účinkami voľných radikálov, ktoré sa môžu prejavovať mimoriadne viditeľne práve na slabnúcom zraku. Spolu s extraktom z gingka biloby a vitamínom C rozširujú cievy, zabezpečujú lepšie prekrvenie tkanív a posilnenie kapilár.

Sivý zákal

Pôvodne transparentná – priesvitná očná šošovka sa pravdepodobne vplyvom nedostatku živín zakalí, čo sa ľudovo označuje ako sivý alebo aj šedý zákal. Šošovka sa nachádza za farebnou časťou dúhovky a sústreďuje svetelné lúče do žltej škvrny na zadnej strane sietnice. Ako sa sivý zákal vyvíja, niektoré proteíny, ktoré spolu s vodou tvoria šošovku, sa zhlukujú a spôsobujú, že šošovka sa zakalí, zamedzuje prechod svetelných lúčov a následne vzniká neostré videnie.

Degenerácia žltej škvrny

Je chronické progresívne ochorenie, ktoré vznikne, keď sa tkanivo v žltej škvrne (strednej časti sietnice) znehodnotí. Žltá škvrna má veľkosť špendlíkovej hlavičky a zodpovedá za to, čo vidíme priamo pred sebou a za naše najostrejšie videnie – čo je nevyhnutné pre čítanie, písanie, nočné šoférovanie a našu schopnosť vidieť farby. Pri degenerácii žltej škvrny je centrálne videnie rozmazané, rovné čiary vidíme ako vlnité a ťažko rozoznávame farby.