Quitté šípka - (divoká ruža) - ruža šípová (prášok)

Vedecký názov: rosa canina
Ľudové názvy: šípka, psia ruža

Čeľaď: ružovité (rosaceae)
Ďalšie známe druhy: ruža plstnatá (rosa tomentosa), ruža Sherardova (rosa sherardii), ruža hrdzavá (rosa rubiginosa, rosa eglanteria)

Ruža šípová:

Jednotlivé druhy divokých ruží sa od seba odlišujú kvetmi a tvarom tŕňov. U nás je najbežnejšia ruža šípová, rastie na slnečných miestach – na okrajoch polí, v priekopách či rúnkach medzi vinohradmi. Na domáce pestovanie nie je príliš vhodná; má rada vápenatú, dostatočne hlbokú pôdu, jej korene siahajú až meter hlboko. Vytvára gejzírovito rozkonárené kry veľké 1 až 2,5 m; jej stonky sú mocné, hladké, lesklé a posiate tŕňmi, tie staršie môžu zdrevnatieť. Listy sú perovité – zložené z nepárneho počtu menších lístkov, ich okraje sú jemne zúbkaté.

Ruža šípová kvitne v máji až júli, kvety sú biele až svetloružové. Šípky dozrievajú v auguste až septembri. Najčastejšie mávajú vajcovitý tvar, sú v nich uložené semená chránené chĺpkami – a tie veľmi svrbia! Na konároch ruži šípovej niekedy vznikajú hrdzavé, chlpaté nádory, tzv. hálky– ide o podráždenie tkaniva larvami hrčiarky ružovej.

Šípky sa zbierajú koncom septembra a celý október, nesmú byť ešte mäkké, prezreté, na zber sú najlepšie tvrdé karmínovočervené plody. Zber by mal prebiehať za suchých slnečných dní a stihnúť by sme ho mali do prvých mrazov. Čerstvé šípky majú najvyšší obsah vitamínu C, sušením sa strácajú až tri štvrtiny jeho obsahu. Sušené šípky môžeme skladovať v uzavretej nádobe alebo papierovom vrecku na suchom chladnom mieste aj rok, no vitamín C strácajú aj časom, preto je najlepšie každý rok si pred zimou nasušiť novú várku.

Pozbierané šípky môžeme umyť, aby sme ich zbavili prípadných nečistôt. Odstránime z nich stopky a čierny zvršok. Môžeme ich sušiť vcelku, no najlepšie je ich rozrezať na polovice a vyškrabať semienka vrátane svrbivých chĺpkov, ideálna je na to škrabka na mrkvu alebo koniec čajovej lyžičky. Pripravené polovice šípok môžeme ešte raz umyť. Šípky sušíme v jednej vrstve, keď budú jemne zvráskavené, sú hotové. Po dosušení ich môžeme podrviť.

História

Ruža šípová rástla vraj už v treťohorách, o čom svedčia jej skamenené pozostatky, objavené pri archeologických vykopávkach.

Šípka bola obľúbená už v Starovekom Grécku a Ríme, jej okvetné lístky sa používali do kúpeľov. Ľudový názov šípky je psia ruža – v osemnástom až devätnástom storočí ju údajne používali na rany po uhryznutí túlavými psami. V stredoveku sa často zatúlala do erbov európskych šľachticov a ide o národnú kvetinu Hampshire. Náhrdelník zo šípok mal priťahovať milovanú osobu a chrániť pred zlom, hálky údajne liečili nespavosť – v ľudovom liečiteľstve sa využívali nielen plody, ale aj kvety či korene ruže šípovej.

A myslím, že ide o jednu z mála rastliniek, ktorá má vlastnú rozprávku –o Šípkovej Ruženke. 

Šípky a ich liečivé účinky

Z ruže šípovej majú najväčšie využitie jej plody – čerstvé i sušené šípky. Obsahujú karotén, minerálne látky, vitamíny B1, B2, E, K, P, no predovšetkým vitamín C (pri čom vitamín P zosilňuje účinky vitamínu C). Šípky pôsobia aj mierne močopudne, preto sa dajú použiť pri liečbe močových ciest či obličiek. Šípkový čaj možno piť na posilnenie organizmu a počas sychravých jesenných dní ako prevencia proti nachladnutiu, na podporu imunity. Jeho pitie tiež odstraňuje pocit únavy a zlepšuje sústredenie.

Využitie šípok:

Šípky možno využiť najmä v kuchyni – je z nich skvelý džem, sirup, omáčka k divine či domáci likér. Šípkový čaj je zasa liečivý, pomôže napr. pri nachladnutí či ako prevencia infekčných chorôb. Pitie šípkového čaju doplní hladinu vitamínu C a dodá človeku energiu počas zimy. A voňavé kvietky ruží môžeme využiť v letných kytičkách.